Transformasaun Kafé Timor ba Tua ho Sabor Uniku “Lulik Spirit”

(Díli, Balide) Iha rai doben Timor‑Leste, kafé la’ós deit produtu agríkola. Kafé mós sai hanesan parte husi istória, kultura no identidade povu nian. Husi tempu avo sira nian to’o agora, no nafatin morin iha rai Timor. Agora, kreatividade juventude ida husi Postu Administrativu Hatulia B lori inspirasaun husi istória ne’e hodi transforma kafé sai produtu foun ida ho naran “Lulik Spirit”.

Tuir CEO Lulik Spirit, Gaudencio B. Soares hatete, Produtu “Lulik Spirit” mak tua ida ne’ebé halo husi kafé. Inspirasaun husi ideia ne’e mai tanba kafé Timor mak famozu iha mundu tomak, liu-liu tanba variedade Timor Hybrid Coffee, ne’ebé dala barak bolu mós hanesan kafé ilha Timor. Kafé ne’e konsidera hanesan “inan” ba kafé balun iha mundu tanba nia espalha ba nasaun barak.

CEO Lulik Spirit, Gaudencio B. Soares dada lia hamutuk ho HOST Juliana Pacheco, foto Zeferino da Silva

“Hanoin atu kria produtu ne’e mós hahú husi observasaun simples. Bainhira kafé tasak koileta, dulas no depois fermenta durante 24 oras, prosesu ne’e hatudu katak kafé bele produz aroma hanesan minuman fermentadu. Husi ne’e mak mósu ideia katak kafé bele transforma sai minuman alkohol ho aroma kafé”. Dehan CEO Lulik Spirit, Gaudencio B. Soares iha estudiu Media Mudansa foin lalais ne’e.

Gaudencio informa  katak, ho esperiénsia estudu iha universidade no referénsia husi dosente sira, ideia ne’e hetan suportu atu halo investigasaun liu tan. Ikus mai, husi testu no kreatividade, kafé transforma sai produtu tua ida ne’ebé agora bolu Lulik Spirit.

“Kliente sira ne’ebé prova ona produtu ne’e fo komentáriu positivu. Sira dehan katak tua “Lulik Spirit” iha diferensa ho tua seluk tanba nia iha aroma kafé ne’ebé forte no uniku. Bainhira konsumu, sente aroma kafé no fo sensasaun moris fresku iha isin”. Dehan CEO Gaudencio

Nia hatutan produtu ne’e hahú halo durante tinan rua liubá. Agora dadaun, “Lulik Spirit” hetan ona sertifikadu analiza produtu husi instituisaun sira, inklui servisu hamutuk ho IQTL. IP no Ministerio Saúde. Produtu ne’e mós halo teste iha laboratóriu internasional Sucofindo Indonesia, nune’e bele garante katak seguru ba konsumu públiku.

“Produsaun “Lulik Spirit” la’o hamutuk ho agrikultor kafé sira. Atualmente, membru agrikultor sira iha Postu Hatulia B to’o ema 64, no kafé ne’ebé uza mai husi munisípiu Ermera. Iha planu ba oin atu estende kooperasaun ba munisípiu seluk tan atu garante stok kafé ba produsaun” tekni nia

Mudansa ida ne’e mós fo rendimentu adisionál ba agrikultor sira, tanba kafé la’ós deit faan hanesan kafé rai maibé bele diversifika sai produtu seluk ho valor aas.

Nia salienta katak, prosesu produsaun, ekipa “Lulik Spirit” uza makina dulas kafé, mesin roasting, no makina pres botir. Produtu ne’e tama botir rua, 500 ml ho presu 10 dolar no 250 ml ho presu 5 dolar

“Presu ne’e ajusta tuir kondisaun ekonomia konsumidor sira atu bele asesu ba produtu lokal ne’e”. Hatete nia.

Nia salienta katak, maski nune’e, produsaun seidauk livre husi problema. Materiál hanesan botir no ekipamentu balun tenke sosa husi rai liur, ne’ebé dala barak demora atu to’o iha Timor. Tanba ne’e, prosesu produsaun dala ruma enfrenta difikuldade logístika.

“Agora dadaun produsaun hala’o iha fatin ida deit, maibé iha planu atu kria tan fatin produsaun iha area Gleno iha munisípiu Ermera”. Nia salienta

Gaudensio hatutan Ba futuru produtu ne’e iha vizaun klaru atu halo industria produsaun iha Timor iha tinan lima ka sanulu oin mai. Esperansa ida ne’e mak atu hatudu katak kreatividade lokal bele transforma rekursu rai nian sai valor ekonomiku.

“Ita labele tauk atu koko. Maski seidauk hatene rezultadu, importante mak ita koko nafatin. Ita moris iha nasaun ida nee, entaun ita tenke hamrik iha ita nia rai rasik,” nia hakotu.

Produtu Lulik Spirit sai ezemplu ida katak husi kafé tradisionál, juventude Timor bele kria inovasaun foun ne’ebé liga istória, kultura no ekonomia iha tempu hanesan.

Jornalista : ekipa Media Mudansa

Editor : Francisco Pereira