Xefe Gabinete PM Enkoraja Emprezariu Fóinsa’e Sira Tenki moderniza Produtu Lokál ho Kualidade Di’ak

banner 120x600

(Dili),Mudansa-Xefe Gabinete Primeiru Ministru Azevedo Lourenço da Costa Marçal motiva emprezariu fóinsa’e Timoroan Tomak katak tenki transfórma produtu lokál liuhosi prosesamentu hó kualidade di’ak hafóin bele lori ba merkadu atu nune’e bele aumenta fólin produtu.

Ba oin hakarak enkoraza labele prodúz produtu ruma direitamente ba merkadu maibe pelumenuz mós hala’o prosesamentu oitoan ba iha marketing hafóin bele tama to’o iha merkadu.

“Ezemplu hanesan ita lori ai-dila fuan ida ita lori hosi to’os mai merkadu ho fólin dollar ida, maibé Ai-dila ne’e wainhira ita transfórma ba jus nia fólin  sei aumenta ba  $ 2,50 sentavus, entaun ita bele transfroma ita nia produtu sira rai laran ho fólin ne’ebé mak kualidade,” Hateten Xefe GPM ,Azevedo Lourenço da Costa Marçal hafóin abertura ba fórum nasionál fóinsa’e no entrega premiu kompetisaun inovativu daruak iha, Centru Convençoes Dilí (CCD), Kikoli fóin lalais ne’e.

Governu apoiu dezenvolvimentu setór privadu ho nia alvu mak oinsa aumenta kresimentu ekonómiku, kria oportunidade empregu no redúz ki’ak. Governu dezenvolve ona kadea de valór ba promósaun no estimualasaun produtu lokál.

Iha ona rezolusaun ba estabelesimentu komisaun interministeriál hodi lidera asuntu ida ne’e, no komisaun ne’e lidera imediatamente hosi Primeiru Ministru no nia Vise Prezidente Ministru Kordenadór Asuntu Ekonómiku, ho membru komisaun hanesan Ministeriu Turismu Komersiu no Industria, Ministeriu Finansa, Ministeriu Agrkultura no Peska inklui mós ho Ministeriu Obras Públika.

Nia relata, Iha komisaun ida ne’e nia okos iha tan komité tékniku ida ne’ebé iha nivél diresaun jerál  ne’ebé mak lidera hosi xefe gabinete PM. Representasaun hosi diresaun jerál hanesan Ministeriu iha mós diretór jerál MTCI, MAP, no mós iha komisaria autoriedade atributaria, sei iha mós representasaun empreza sira iha nivél micro-pekena, médiu no mós grande, no sei tau hamutuk ba grupo ha’at (4), ida-idak sei halo representasaun ba komite tékniku ida ne’e.

“Ita bele makaas iha parte oferta hanesan ita halo iha governasaun anteriór, fó ona mós lisaun mai ita katak, apoiu makaas iha input produsaun sira, liuhosi ita fó fini fó apoiu ba produtór sira, ita nia merkadu rasik seida’uk prontu, tanba ne’e ema lakoi prodúz ona tanba produtu barak estraga deit,”Nia sublinha.

Ida ne’e hanesan dezafiu bo’ot ba governu enfrenta iha passadu no akompaña iha oitavu governu konstituisionál, problema ne’ebé mak hanesan bainhira ita iha pandemia covid-19. Governu mós introduz programa planu rekoperasaun ekonómiku no programa pilotu sesta bazíka maibé tanba merkadu iha problema entaun populasaun lakoi halo produsaun.

Iha periodo 2020 no 2022 governu exekuta dollar amerikanu millaun 82 no iha tinan ida ne’e governu koloka tan dollar Amerikanu millaun 80 ba item iha sexta bazíka. Saida mak akontese wainhira dadus World Fóod Programe (WFP) hatudu katak, mesmu ita konsege estudu ona produsaun lokál ho porsentu 47 maibé komposisaun sesta bazíka posentu 70 % maka porkura iha rai laran maibé porsentu 40 mai husi rai liur, ne’e nafatin sai pergunta.

Dadaun ne’e governu hakarak hahu estimula ba ita bo’ot sira ne’ebé maka hahu negosiu, no ha’u hare katak ne’e sai hanesan oportunidade ba ita bo’ot sira, saida mak akontese resolusaun governu mak kria inter-ministerial iha nivél altu ne’ebé lidera hosi Primeiru ministru maka lidera, no iha mós rejislasaun rua ne’ebé maka ita fóin aprova, ne’e koalia konabá dekreitu lei kreditu suave ,ne’ebé maka inisia husi Ministeriu Turismu Komersiu no Industria ho osan dollar amerikanu milloes 1.4 rai iha banku.

Portantu governu mós hakarak aumenta tan, aprovasaun  dollares Amerikanu millaun 50 ne’ebé hein hela joven emprendedór sira iha banku atu ba empresta ho nia funan  posentu 3 % durasaun tinan tolu (3) no expanda ba tinan 10 ho alterasaun dekreitu lei numeru 8/2022, legislasaun daruak mak governu deside ona porsentu 75 hodi sosa kualker ai-han ne’ebé maka mai husi produtu lokál ne’e dekreta iha lei no 36/2022 públika tiha ona iha jornál da repúblika hein de’it para ita halo tuir.

“Husi posentu 75 % ne’e maka governu aprova ona inklui mós hahan sesta bázika, merenda eskolar, ai-han ba polisia, F-FDTL,Óspital referál ,klínika inklui mós Prisaun,” dehan nia

Iha relatoriu banku mundiál hatudu Timor-Leste iha ambiente negosiu hasoru probelma, iha 2020 banku mundiál alista katak entre nasaun 190 Timorr-Leste tama iha 181, tanba Timor-leste tama ona iha probelma ekonomia ne’ebé bo’ot iha kedan liña okos, agora ida ne’e sai hanesan dezafiu bo’ot ida mai Timor-Leste.

Jornalista : Manuel Andrade

Editor        : Azelio da Cruz

 

banner 325x300