M2T Lansa Timor Shop, Plataforma Dijitál Atu Haburas Produtu Lokal no Transformasaun Ekonomia

(Díli), Mandarin 15/09/2026 – IX Governu liu husi Ministru Komérsiu no Indústria (MCI), Nino Pereira, hamutuk ho CEO Kompañia M2T Unip. Lda, Cristiano dos Santos, akompaña husi Diretor Jerál Indústria no Vice-Prezidente Asuntu Komérsiu no Indústria, Kathleen Gonçalves, ofisialmente lansa produtu lokal no aplikasaun E-Komersiu “Timor Shop.

M2T Company lansa ofisialmente aplikasaun Timor Shop, plataforma komérsiu dijitál ida ne’ebé iha objetivu atu promove no fasilita asesu ba produtu lokal Timor-Leste nian ba merkadu doméstiku no, iha futuru, merkadu internasionál.

Lansamentu ne’e marka ho aprezentasaun produtu lokal, inklui produtu Mina Marungi, Marungi Uut, Moffu no Green T, no produtu sira seluk ne’ebé dezenvolve husi M2T Company.

CEO M2T Company, Cristiano dos Santos, hateten katak inisiativa ne’e la’ós de’it kona-ba fa’an produtu, maibé mos kona-ba promove kultura, koñesimentu tradisionál, moris saudavel, inovasaun no dezenvolvimentu ekonomia Timor-Leste.

“Lansamentu ida ne’e la’ós de’it fa’an produtu, maibé kona-ba promove produtu lokal, kultura, koñesimentu tradisionál, moris saudavel no inovasaun ekonomia Timor-Leste,” dehan CEO Kompañia M2T Unip. Lda, Cristiano dos Santos iha Mandarin 15/09/2026.

Nia esplika katak Timor-Leste iha patrimóniu natural no koñesimentu tradisionál ne’ebé boot, inklui koñesimentu komunidade sira kona-ba natureza, ai-horis no maneira moris saudavel ne’ebé transmite husi jerasaun ba jerasaun.

Tuir Cristiano, dezafiu agora mak oinsá atu lori patrimóniu no koñesimentu ne’e ba nivel foun liuhusi siénsia, teknolojia, inovasaun no merkadu dijitál, la’ós atu abandona tradisaun, maibé atu dezenvolve ho kualidade no responsabilidade.

Nia mos enfatiza katak M2T la halo promesa medikál ne’ebé laiha baze sientífika kona-ba produtu herbal sira. Produtu ne’e, tuir nia, promove moris saudavel no bem-estar, ho uza rekursu natural ho responsabilidade, no dezenvolvimentu tenke bazeia ba evidénsia, seguransa, kualidade no regulamentasaun.

Cristiano hateten katak, se Timor-Leste hakarak produtu lokal no herbal sira hetan konfiansa iha merkadu nasional no internasionál, presiza kontinua hadi’a kualidade, buka evidénsia, respeita regulamentasaun no garante sustentabilidade.

Iha parte seluk, M2T hakarak kria kadeia valor lokal ne’ebé envolve produtor matéria-prima, prosesamentu, embalajen, marka, marketing to’o ba konsumidor.

“Kadeia valor ida ne’e bele kria oportunidade ba agrikultor, produtor, empreendedór no juventude Timor-Leste,” nia hateten.

Cristiano mos destaca papel juventude iha dezenvolvimentu setor ne’e, tanba oportunidade bele mosu iha área agrikultura, prosesamentu, embalajen, marketing dijitál, dezenhu, peskiza no teknolojia.

Plataforma ne’e sei fasilita produtor no negósiu ki’ik no médiu atu asesu ba konsumidor sira ho maneira ne’ebé fasil liu, aumenta asesu ba merkadu no ajuda juventude tama ba ekonomia dijitál.

Nia konsidera inisiativa ne’e hanesan parte husi transformasaun dijitál Timor-Leste nian, liuliu iha área komérsiu no marketing.

Cristiano mós salienta importánsia kolaborasaun entre Governu, setor privadu, universidade, instituisaun peskiza, profisionál saúde, komunidade no parseiru internasionál hodi dezenvolve setor produtu herbal no produtu lokal ho responsabilidade.

Ministru Komérsiu no Indústria, Nino Pereira, iha ninia intervensaun, agradese ba Maromak no apresia esforsu M2T Company ne’ebé kontinua dezenvolve produtu lokal.

Nino hateten katak produtu hanesan marungi, mina marungi, uut no produtu lokal sira seluk ne’ebé M2T dezenvolve sai hanesan orgullu ba Timor-Leste, tanba hatudu katak rekursu natural iha rai laran bele transforma sai produtu ho valor ekonomia.

“Ida ne’e hamosu fali espíritu nasionalizmu no patriotizmu atu hatene ita nia riku-soin ne’ebé iha, tanba ita iha ai-horis barak ne’ebé bele transforma sai produtu oioin,” hatete Ministru Komérsiu no Indústria, Nino Pereira.

Ministru Nino mós subliña katak prosesu husi agrikultor ne’ebé kuda matéria-prima, produtor ne’ebé halo prosesamentu, embalajen, marketing to’o konsumidor, hotu-hotu iha papél importante iha kriasaun valor no kresimentu ekonomia.

Tuir Nino, transformasaun ekonomia la’ós rezultadu husi parte ida de’it, maibé depende ba ekosistema negósiu ne’ebé envolve parte hotu husi kadeia produsaun.

Ministru Nino mos ko’alia kona-ba importánsia diversifikasaun produtu no exportasaun ba dezenvolvimentu ekonomia nasional.

Nia hateten katak Timor-Leste sei presiza aumenta produsaun no kapasidade atu lori produtu lokal ba merkadu internasionál, tanba importasaun sei aas liu kompara ho produtu ne’ebé Timor-Leste konsege exporta.

Governu, tuir Nino, kontinua buka polítika no oportunidade atu apoia setor privadu, mikro no empreza ki’ik sira, inklui liuhusi regulamentasaun ne’ebé bele fasilita atividade komérsiu no exportasaun.

Nia mos refere ba oportunidade iha merkadu ASEAN no merkadu internasionál, inklui partisipasaun Timor-Leste iha atividade promosaun no exportasaun iha rai liur.

Ministru ne’e hateten katak produtu Timor-Leste, liuliu kafe, iha ona merkadu iha nasaun sira hanesan Indonézia no Xina. Maibé, nia konsidera katak sei presiza diversifika produtu no aumenta valor tan liuhusi prosesamentu no embalajen.

Nino mos konsidera transformasaun dijitál hanesan parte importante husi dezenvolvimentu merkadu.

Lansamentu Timor Shop, tuir nia, bele fasilita promosaun no komérsiu online, enkuantu dezenvolvimentu sistema pagamentu dijitál iha Timor-Leste bele apoia mudansa husi tranzasaun manual ba sistema dijitál.

Nia apela ba setor privadu no konsumidor sira atu adapta an ho mudansa teknolojia no aproveita oportunidade ne’ebé ekonomia dijitál oferese.

“Se ita hanesan konsumidor la hadomi ita nia produtu rasik, oinsá mak ita nia produtu bele manan merkadu,” Nia hatutan.

Nia apela ba komunidade atu sai parte husi promosaun produtu lokal, inklui liuhusi marketing mouth-to-mouth, sosa produtu lokal no ajuda fahe informasaun kona-ba produtu Timor-Leste nian.

Kualidade no Sustentabilidade

Ministru Nino mos destaca nesesidade atu garante kualidade, ijiene no seguransa produtu antes atu fa’an iha merkadu nasional no internasionál.

Nia hateten katak instituisaun relevante sira tenke kontinua halo monitorizasaun, fiskalizasaun no sertifikasaun hodi garante katak produtu ne’ebé tama iha merkadu seguru no iha kualidade.

Iha ninia liafuan ikus, Nino hato’o parabéns ba M2T Company no nia ekipa, inklui Diresaun-Jerál Indústria, Mikro no Empreza Ki’ik sira no entidade hotu ne’ebé envolve iha prosesu lansamentu ne’e.

Lansamentu Timor Shop no produtu lokal M2T ne’e konsidera hanesan pasu ida atu hametin ligasaun entre rekursu lokal, inovasaun, teknolojia dijitál no oportunidade merkadu, ho esperansa katak produtu Timor-Leste bele aumenta ninia valor no konkore iha merkadu nasional no internasionál.

 

Ekipa: Media Mudansa