(Dili) Mudansa – Institutu Superior Cristal (ISC) ho Institutu Nasionál Siénsia Teknólojia Timor-Leste (INCT,TL) asina memorandum of Undertending (MoU) kona-ba promove Siénsia Teknolojia Inovasaun iha Timor-Leste.
loron ohin asina ona memorandum, depois sei realiza mapeamentu atu apoiu dezenvolvimentu Siénsia Teknólojia, Inovasaun ba Siénsia no ba Investigasaun Sientífika hodi fó formasaun ba dosente sira, ida ne’e hola parte ona ba iha prioridade ISC,” dehan Prezidente EFC, Agustino liu husi nia intervensaun iha ISC Balide Dili, Tersa 25/07/2023.
Prezidente Ezekutivu Fundasaun Cristal (EFC), Agostinho dos Santos Gonçalves informa, parte ISC sente agradese tebetebes ba INCT, ne’ebé importante no pontu rua iha edukasaun nian maka investigasaun ho serbisu sosiais.
“Durante ISC hala’o duni rua ne’e, ami mós hato’o ba na’i ulun sira katak, ISC iha mós jornál internasionál ne’ebé volume da ualu ona iha edisaun 1 no ba nasionál iha volume dahaat iha edisaun 1, ne’ebé presiza ba website maka fulan ne’e sei hatama,” nia tenik.
Prezidente EFC subliña, ISC mós koopera ho Universidade Oscarivas Ángola, ida ne’e maka ISC nia serbisu hamutuk hodi haree ba artigu sira ne’e, aleinde INCT mós iha ona.
“Fundasaun Cristal nu’udar komprisiu kontinua buka maneira no modelu oin-oin, ho komponente sira hotu liuliu ba iha prioridade planu no dezenvolve iha Governu RDTL, partisipa iha formasaun hasa’e kapasidade rekursu umanu,” Prezidente EFC, Agustino afirma.
Iha fatin hanesan Prezidente Ezekutivu INCT, José Cornelio Guterres, akresenta, asina memorandum ida ne’e, tuir vizaun INCT maka atu promove Siénsia Teknolojia Inovasaun iha Timor-Leste no mós halo ba obra sientífiku sira, inklui dezenvolve peskiza, poru no mós peskiza aplikada.
Prezidente Ezekutivu INCT, José Cornelio Guterres esplika, peskiza aplikada maka peskiza ne’ebé INCT halo no negosiante sira halo, sai hanesan informasaun ba na’i ulun sira bele halo desizaun polítika.
“Objetivu husi asina memorandum entre INCT ho ISC, primeiru atu halo peskiza hamutuk, tanba INCT nu’udar institutu ida ne’ebé promove siénsia, maibé mós tenke hanorin ninia peskizadór poténsia sira mai husi universidade ou Institutu Superior inklui ISC,” José Cornelio deklara.
José afirma, objetivu segundu atu halo divulgasaun informasaun iha rezultadu peskiza ne’e liu husi semináriu no publikasaun oinsá públiku bele asesu no terseiru maka formasaun, meteorolojia, abilidade hakerek obra sientífiku ne’ebé atu envolve dosente sira iha laran.
“Nune’e ita mós iha rezultadu badak hodi halo rezumu para lori ba ita-nia na’i ulun sira, tanba dala ruma ita-nia rezultadu sira Akademiku sira hakerek ne’e mahar demais, entaun ita-nia na’i ulun sira la iha tempu hodi lee, tanba ne’e maka ita rezumu uitoan atu fó ba sira hodi lee,” nia relata.
Nia aumenta, tuir nia hanoin Governu maka tenke fó importánsia ba peskiza, tanba importánsia peskiza fó sentidu orsamentu anuál no tenke aumenta tan uitoan, tanba dala ruma orsamentu peskiza ne’e ladún boot ou ladún fó sujestaun.
“Nune’e mak ita fó hanoin atu Governu fó atensaun ba ida no hahú halo peskiza barak hodi iha evidénsia barak para ita bele halo planu no mós desizaun mós bazeia ba evidénsia sira ne’e,” nia realsa.
Jornalista : Mariano Do Santos Abi
Editór : Orlando Magno