Hasa’e Númeru Partisipasaun Feto Iha Setores Hotu Hodi Kontribui Ba Dezenvolvimentu, “Abrantes: Halakon Tiha Estereotípu Ne’ebé Dehan Feto Sei Sai Hanesan Jeneru Segundu”

(Díli)-Feto nia partisipasaun iha kareira la’os de’it fó benifisiu ba sira nia an rasik maibé mós ba sosiedade tomak bainhira feto asesu ba edukasaun, formosaun profesionál no oportunidade empregu justu sira bele sai líder ne’ebé diferente iha setór sira hanesan polítika,ekonomia siénsia teknolojia inklui negósiu.

Promove Igualidade Jeneru Feto iha kareira aumeta partisipasun feto iha mundu profesionál no lideransa hodi kria oportunidade atu feto mós bele kontribui ho kapasidade tomak ba dezemvolvimentu nasionál

Maria Abrantes hanesan feto ne’ebé iha kareira hatete, motivasaun pesoál ne’ebé motiva nia mak   previlejiu husi nia an rasik, família no nia esperensia hodi obriga nia sai feto ne’ebé indepedente.

“Motivasaun  pesoál ne’ebé motiva ha’u iha kareira ida ne’e mak ha’u nia previlejiu pesoál, ha’u nia família no ha’u nia esperensia ki’ik ne’ebé mak obriga tebes ha’u indepedente no mós hakarak hetan buat ida tenki iha ita nia esforsu rasik”, dehan Maria Abrantes ba Média Mudansa iha nia edifisiu, CNC Balide, segunda semana ne’e.

Nune’e nia haktuir, husi nia karakteristika no nia abilidade ne’ebé iha halo nia sai feto nee’bé mak independente, sai feto independente hanesan previlejiu bo’ot ida ba nia.

Dezafiu bo’ot ba nia mak pozisaun partidu seidauk klaru, ida ne’e bele taka dalan ba nia atu asesu ba oportunidade sira ne’ebé governu oferese maske nia iha talentu no esperensia ne’ebé di’ak.

“Dezafiu bo’ot mak ha’u nia pozisaun partidu polítika seidauk klaru entaun hanesan taka dalan fila fali mai ha’u atu asesu oportunidade sira ne’ebé mak governu oferese tanba maske ita iha esperensia ita iha talentu ne’ebé mak di’ak mais kuando la’os partilar ema bele taka dalan no ida ne’e mak dezafiu ne’ebé ha’u hasoru durante ne’e”, dehan Abrantes

Nia iha esperansa ne’ebé mak bo’ot atu kontinua kareira ne’ebé mak iha tanba nia rasik hakarak sai hanesan feto ida ne’ebé loke dalan no sai mós matadalan ba feto sira seluk.

“Ha’u hanoin katak ha’u iha esperansa bo’ot iha kareira ne’ebé mak ha’u iha iha ne’e ba oin, tanba iha parte ida ha’u hakarak loke dalan ba feto sira seluk tanba bele loke dalan ba ita nia feto maluk balu ne’ebé mak iha Timor, ita bele loke dalan ba sira atu nune’e ita hamate tiha Estereotípu ne’ebé hatete feto ne’e sei sai hanesan jeneru segundu iha sosiedade ida ne’e, tanba ne’e mak ha’u nia esperansa bo’ot tebes hanesan akreira ou kna’ar ne’ebé mak ha’u hala’o hodi sai hanesan inspiradora ka motivadora ba feto sira seluk”, nia hatutan.

Iha sorin seluk Diretora Fokupers Dominga Afonsu Amaral, hatate, feto Timor-Leste ne’ebé iha kareira nia númeru avansu lubuk ida, iha feto barak mak asesu ba edukasaun formál no naun formal, fó oportunidade ba feto sira hodi aumenta sira nia kareira profisionál, nune’e reprezenta númeru feto iha setór públiku sira mós aumenta.

“Feto Timor-Leste iha kareira atu dehan de’it katak ita iha avansu depois tama mai tinan 23 anos resturasaun indepensia ita iha ona  avansu lubuk ida katak iha ona feto barak mak iha ona asesu ba edukasaun ne’ebé mak ita atu dehan katak feto sira ne’ebé asesu iha eskola iha estudu sira formál no naun formál komesa aumenta no ida ne’e di’ak atu fó oportunidade ba feto sira atu bele promove liu tan sira nia kareira profision’al, reprezentasaun feto iha kareira iha setór públiku sira mós aumenta”, nia informa.

Diretora ne’e hatutan, sira kontiua nafatin aseguru katak feto liu-liu feto joven sira atu hetan oportunidade ne’ebé mak hanesan entermus formasaun no edukasaun ida ne’ebé mak a’as liu, nune’e fó nafatin asegura partisipasaun feto sira hanesan potensia ida atu apiu sira hodi partisipa masimu iha prosesu dezemvolvimentu no promove liu tan kareira ne’ebé mak sira iha.

“Ha’u hanoin kontinua nafatin asegura katak feto liu-liu joven sira hetan oportunidade ne’ebé mak hanesan entermos de formasaun ho edukasaun ida ne’ebé mak a’as liu no ita nafatin halo programa sira ne’ebé mk ita iha, oinsá asegura partisipasaun feto liu-liu feto joven sira hanesan maneira ida atu bele apiu sira atu hola parte masimu iha dezemvolvimentu, apiu mós sira atu bele promove sira nia kareira ne’ebé mak iha”, nia salienta 

Enkuantu, Program Manager iha The Asia Foundation, Agueda Izolina Miranda hatete, atividade ne’ebé mak The Asia Foundation  halo sempre envolve feto sira liu-liu feto foin sa’e sira, hanesan progarama kona-ba hapara violénsia kontra feto no mós aktividade lubuk ida ne’ebé mak envolve feto sira nia partisipasaun.

“Kona-ba ida ne’e ha’u bele hatete katak aktividade sira ne’ebé ita halo sempre envolve feto maluk sira no liu-liu feto foin sa’e sira, hanesan liu husi programa sira ne’ebé mak ha’u mesiona ida mak kona-ba hapara violénsia hasoru feto, iha ne’eba husi ita nia kolega balu ne’ebé iha prozetu refere sira iha aktividade lubuk ida ne’ebé mak sira hala’o enpodera ba maluk feto sira atu bele partisipa masimu iha aktividade sira maibé atu suporta mós sira hodi bele ko’alia sai no senti seguru atu partisipa iha aktividade sira ne’e”, dehan diretora ne’e

Diretora ne’e mós husik hela nia mensajen ba feto maluk sira tenki hatene abilidade ne’ebé mak sira iha no buka oportunidade hodi foti, nune’e bele responde ba an rasik no importante tenki hatene sira nia forsa no abilidade iha ne’ebé? no brani atu buka oportunidade no foti oportunidade ne’ebé mak iha hodi dezemvolve di’ak liu tan sira nia abilidade ne’ebé mak iha.

Entretantu, empoderamentu feto asegura feto nia direitu ba kareira no promove igualidade iha oportunidade profisionál no identifika kombate diskriminasaun no dezafiu sira ne’ebé feto hasoru iha kareira, promove lideransa feto aumenta partisipasaun feto iha pozisaun lideransa iha organizasaun no instituisaun sira.

Estaziada:       Esperansa Soares Amaral

Editora:           Sandi Belo